Reaktívne materiály

Reaktivne materiály
Výbuch munície z reaktívneho materiálu (Zdroj: www.armadninoviny.cz.)

Vývoj stále ničivejších výbušných zmesí je neoddeliteľnou súčasťou zbrojného priemyslu. Americká armáda v poslednom období skúma opäť nové materiály schopné výrazne posunúť ničivú silu munície. Reč je o špeciálnych tzv. reaktívnych materiáloch, z ktorých by mali byť vyrobené obaly munície. Tie sú po detonácii vnútri uloženej trhaviny taktiež schopné explodovať a znásobiť silu výbuchu.

Vlastnosťami sa reaktívne materiály podobajú necitlivým výbušninám (stálym za rôznych podmienok), no zároveň sú schopné rýchleho “horenia“ pri extrémnych teplotách. Ručné či delostrelecké granáty dnes po explózii vytvárajú zo svojho plášťa množstvo oceľových šrapnelov. Keby nebol plášť vyrábaný z ocele, ale reaktívnych materiálov, vznikajúce šrapnely by neboli ničivé len svojou kinetickou energiou, ale aj “horením“ pri teplote niekoľko tisíc stupňov Celzia. Podľa odhadov by sa sila munície zvýšila až o 500%.

Reaktívne materiály vlastne predstavuju zmes rôznych materiálov, ktoré za bežných okolností spolu nereagujú, no po dodaní dostatočného množstva energie (napr. výbuch vnútornej nálože) spustia vlastnú chemickú reakciu. Medzi skúmané materiály patria termity, metalo-polymérové zmesy, metastabilné intermolekulárne kompozity (MIC), hydridy atď. Zároveň je potrebné dosiahnuť odstatočnú stabilitu materiálov, aby nedošlo k ich iniciácii pri odpale, či počas penetrácie k cieľu (prerážanie panciera, ochranné múry...).

Okrem granátov sa s použitím reaktívnych materiálov počíta aj pri protilietadlových a protizemných strelách či riadených pumách. Samozrejme zakomponovanie reaktívnych materiálov do reálnych zbraňových systémov nie je jednoduché a dôraz sa musí klásť hlavne na bezpečnosť obsluhy, no v najbližších rokoch sa zrejme dočkáme prvých úspechov. Reaktívne materiály umožnia na jednej strane zvýšenie efektivity už zavedenej munície, na druhej strane umožnia ďalšiu miniaturizáciu zbraňových systémov.

Referenie

Autor: Tomáš Beňuš | Článok vložený: 18.03.2014